MP3 promáče stále prichádzajú, tu je prvá várka z toho, čo som vytriedil ako „dobre, o tomto teda napíšem“. V tej ďalšej budú hlavne brutálne death metaly. CD, ktoré prišli poštou, vybavím sólovo (niekedy). Keby platenej roboty bolo toľko, ech, dočerta s tým celým.

IZTHMI – The Arrows Of Our Ways (2020, Within The Mind Records, 45:31)

Seattle na pacifickom Severozápade sa opäť trochu viac zviditeľňuje na extrémnej metalovej scéne a novým zaujímavým, resp. sľubným prírastkom na tamojšej scéne sú IZTHMI. Existujú necelé štyri roky, vekový priemer päťčlennej skupiny je odhadom 24 rokov, teda naozaj mladá krv. Na konte majú demo z roku 2018 a vo februári dlhohrajúco debutovali osemskladbovou kolekciou „The Arrows Of Our Ways“, ktorá vám za trištvrte hodiny nadelí kopu atmosfér, nálad a zároveň aj mnoho búrlivých a výbušných momentov.

Žánrovo IZTHMI spadajú niekam do atmosférického, možno zľahka progresívnejšie orientovaného death/black metalu, ktorý využíva aj klávesy, ale bez kadejakých kolotočiarskych momentov, skôr na podkreslenie tvrdých gitár i akustických úsekov a na maľovanie častých ambientných plôch. Práve tie tu tvoria „progresívnu“ zložku, „ambienciami“ v súčasnosti zamoruje nejedna nová black- aj deathmetalová kapela. Tu to nie je až také otravné, prevažujú „prírodné“ nálady od melancholickej krajinomaľby až po erupcie a agresívne momenty, kde dominuje náklepový a dravý metal. Niektoré melodické, vzdušné party pripomenú čosi medzi BORKNAGAR a WOLVES IN THE THRONE ROOM (BURZUM pre hipíkov, viete). Vokálna stránka je buď škriekavo blackmetalová, alebo v hlbokom deathmetalovom reve, kedy IZTHMI majestátnou melodikou a celkom vyšperkovanou hrou majú šancu zaujať hádam aj fanúšikov novej tvorby DEPRESY. Najprv mi takýto skladateľský postup prišiel akýsi kostrbatý a neohrabaný, proste mladistvé nadšenie nad fajnové remeslo, ale teraz mám pocit, že presne takto je to dobre.

7 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Izthmi/3540463690
https://izthmiseattle.bandcamp.com/

BRAIN STEM – Symptoms Of Annihilation – Stage 2 (2020, samovydanie, 16:07)

Rovnako štyri roky na scéne oslávia BRAIN STEM z Edmontonu v kanadskej Alberte. Centrum petrolejárstva na severných prériách má nezanedbateľnú metalovú tradíciu, aj členovia tohto kvarteta hrali alebo stále hrajú vo viacerých skôr lokálnych spolkoch, v ktorých sa hrá/hral prevažne death metal, ale aj grind core, prípadne groove thrash. S kovom smrti máme dočinenia aj na tomto EP, podľa názvu druhým pokračovaním príbehu, ktorý sa začal na debutovej „ipke“ spred dvoch rokov. Štyri skladby sa nesú v duchu hutného, priamočiareho, strednotempového a rýchlejšieho death metalu, z času na čas zabŕdnuceho do teritória s prívlastkom „brutal“. To sú tie pasáže, ktoré vokálne aj hudobne pripomenú DYING FETUS, prípadne MORTAL DECAY a podobne, v ich forme z 90. rokov. Takáto skôr staroškolská je tvorba týchto Kanaďanov celkovo, hutnosť, kvalitné riffy, solídna dávka agresie, väčšinou hlbší, neraz ťahaný growling, miestami mu zakontruje vyšší rev. Nič prevratného sa tu nedeje, ako kvalitná variácia na starú klasiku je „mozgový kmeň“ rozvetvený príjemne.

6 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Brain_Stem/3540442995
https://brainstemmetal.bandcamp.com/

ERGODIC – Ergodic, (2020, samovydanie, 14:37)

Kvinteto z Raleighu v Severnej Karolíne sa dalo dokopy v roku 2017 a v zostave ERGODIC nájdete o.i. ľudí so skúsenosťami s hraním v nie neznámych bandách ako CIRCLE OF DEAD CHILDREN, JUDECCA či MALEBOLGIA, plus za hrsť mien bojujúcich na lokálnejšej scéne. Trojskladbové EP je ich debutom a dúfam, že niečo väčšieho si už nebudú vydávať sami a len digitálne. Hudba je totiž fakt dobrá, technický, filigránsky vypracovaný death metal so silnou vášňou pre dosť brutálne vyznenie. Mnohovrstvené gitary, mnoho trilkovania i náladových melódií, dramatická a majestátna atmosféra a hra, ktorá prezrádza talent pri každom jednom nástroji, to je vo výsledku tech-deathmetalová „hudobná univerzita“, ktorej však nechýba živosť a chytľavosť. Tým pádom sa tu nekoná pocit, ktorý som mal napr. pri debute BEYOND CREATION – „dobré, až ohromujúco zahrané, len príliš akademické, v technike sa stratili skladby.“ (Naživo som im to potom zbaštil, to je druhá vec.) ERGODIC si v hraní atmosférického technického a zároveň brutálnejšie ladeného kovu smrti latku nastavili už na debute vysoko, snáď to bude docenené.

7,5 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Ergodic/3540436360
https://ergodic.bandcamp.com/releases

BONES – Diseased (2020, Transcending Obscurity Records, 31:53)

Snažím sa vyhýbať lacným prirovnaniam „na aktuálnu nôtu“, ale názov úvodnej skladby „Blood, Diarrhea, and Tears“ mi pripomenul „krv, šťanky a sračky“, ktorými sa jeden elitný slovenský psychopat oháňal až tak, že mu nakoniec facka od dôchodcu postrapatila dečku. Dosť slovenského bizáru, tretí album chicagských BONES je zhruba polhodinová ostrá metalová nakladačka ako z čias divokého a autentického extrémneho metalového undergroundu. Týchto jedenásť kúskov je hodených do škatule death metal/crust, ale že by to znelo povedzme ako mix MONSTROSITY a SKITSYSTEM by som ani nepovedal.

Je tu veľká dávka staroškolského kovu smrti, agresívneho, nadupaného a priamočiareho, s nejakými ďalšími prímesami ako thrash, heavy a punk. V zásade teda moderná verzia extrémneho metalu z čias, kedy sa ešte len začínalo rozlišovať, čo je death, thrash a čo black metal. Väčšinou rýchlo a rovno do ksichtu, s kopou skočných momentov a nejakými tými spomaleniami, vzdialene pripomínajúcimi aj AUTOPSY. Tam, kde sa rúbe, sú však BONES hrdými predstaviteľmi starého chicagského tvrdého metalu z čias FUNERAL NATION a USURPER. Druhých spomínaných tu budete počuť obzvlášť často a nie je to náhoda, bubeník Joe (The Apocalyptic Warlord) je členom tejto legendárnej družiny, gitarista Carcass Christ a basák/vokalista Jon (Necromancer) tam dlhé roky hrali tiež. Očakávajte teda prinajmenšom rovnakú chytľavú a od podlahy záležitosť s vydareným zvukom, v ktorom sa blysne skvelá hra basgitary.

8 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Bones/3540330123
https://bonesdeathmetal.bandcamp.com/

NEXORUM – Death Unchained (2020, Non Serviam Records, 40:15)

Ak vzniknete v roku 2019 a o rok na to chcete debutovať albumom u vydavateľstva ako Non Serviam, za nejakých bežných okolností to možné nie je, vlastne to nejde ani u niekoho „menšieho“. Nestačí na to ani to, že ste z Nórska, tuším aj tá doba pominula ešte pred prelomom milénií. Trondheimskí NEXORUM však majú v rukáve aspoň tri esá – basáka menom Wizziac (KEEP OF KALLESIN, VREDEHAMMER), gitaristu Rogera Isaksena (naživo v KEEP OF KALLESIN) a vokalistu Terjeho (KHONSU). Bubeník Vidar Lehmann ani gitarista Frank Løberg síce takúto „veľkú“ kariéru za sebou nemajú, na druhej strane, taká partia za členov nevezme kadejakých netalentovaných príživníkov a recenzent tak nemusí riešiť, či sa radšej nevykašle na recenzovanie upachtenej zbytočnosti.

NEXORUM 6. marca vydali desaťskladbovú kolekciu veľmi dobrého, nápadovo silného a presvedčivého temne zafarbeného drvivého death metalu s istým zatónovaním čiernym kovom, teda žáner, ktorý Nórom ide dobre bez ohľadu na to, že sa ich scéna preslávila v prvom rade tým metalom, o ktorom sa už točia filmy, pri ktorých BM idolisti a iné figúrky zlostne stískajú pästičky. Ide sa tu v náklepoch a stredných tempách, vážne, ponuro a majestátne, s atmosférou oblohy, na ktorej sa zbiehajú tmavé chmáry apokalypsy. V žánrovo presných harmóniách a melódiách prekvapí máločo, kvalita toho všetkého vedie nad inovatívnosťou, ale riffy sú zničujúce a skladateľský um vyspelý. Silným vkladom je tu veľmi dobrý, často skôr hlbší a vlastne primárne deathmetalový vokál, ktorý sa občas preklopí do zúrivej, v stredoch revanej polohy, a vybrúsený hutný zvuk. Neurazí ani občasná „symfo“ pasáž v pozadí. Ak máte radi veci typu BLOOD RED THRONE, starších, ešte viac deathmetalových a menej teatrálnych BEHEMOTH, prípadne aj ZYKLON alebo MYRKSKOG, nech sa páči.

8 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Nexorum/3540463900
https://nexorum.bandcamp.com/

OBSCENE – The Inhabitable Dark (2020, samovydanie, 34:22)

Kapiel s názvom OBSCENE je pochopiteľne hneď niekoľko, tých, čo sa volajú „Obscene + niečo“, je ešte viac. Spolok, o ktorom bude reč, je z Indianopolisu v americkej Indiane, existuje od roku 2017 a jeho prvou nahrávkou bolo v tom istom roku demo „Sermon To The Snake“, vydané po starom až starodávnom na MC v náklade sto kusov. Celkom štýlové, zvlášť ak si vezmeme, že hudba tohto kvarteta poslucháčovi otvorí bránu medzi dimenziami a pošle ho na výpravu do sveta death metalu spred tridsiatich rokov.

OBSCENE hrajú ten najklasickejší možný DM, rozbíjačku z čias „The Rack“, „From Beyond“, „Consuming Impulse“, „Charnel Deity“, „Subconscious Release“ a podobne. V podstate hlavne starú Európu, a že sa v zozname vyskytujú hneď dve klasické nahrávky, na ktorých znie nezameniteľný hlas Martina van Drunena, vôbec nie je náhoda. Pokiaľ sa tvorba amerických „starožitníkov“ na niečo fakt podobá, tak sú to práve ASPHYX. „The Inhabitable Dark“ je vydareným uchopením podstaty tohto holandského kultu, v podstate pobrali to najlepšie, riffy, harmónie, energiu a náboj, možno o niečo väčší dôraz položili na rýchlosť, pomalších „zadoomaných“ momentov je tu o čosi menej. Miestami je to podoba 1:1, aj vokálne, pri vynášaní rozsudku, či je to pocta alebo kopírka, sa tentokrát prikloním k tomu prvému.

8 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Obscene/3540432598
https://www.facebook.com/obsceneDM/